Základná škola s materskou školou

Žarnovická 13,    TURČIANSKE TEPLICE – DIVIAKY

_______________________________________________

 

 

                                 Škola pre život

 

Vzdelávací program :  Stupeň vzdelania ISCED 1

Dĺžka štúdia:               štyri roky

Vyučovací jazyk:        slovenský

Štúdijná forma:           denná

Druh školy:                 štátna

 

 

Základná škola s materskou školou

Ulica Žarnovická 1078/13

Turčianske Teplice – Diviaky

 

IČO:                          37906208

Riaditeľ školy:          Mgr. ZUzana Považanová

Koodinátor pre tvorbu ŠVP: Mgr. Zuzana Považanová

 

Zriaďovateľ:              Mesto Turčianske Teplice

 

1. Všeobecná charakteristika školy

 

Základná škola s materskou školou.

Základná škola s ročníkmi 1. - 4.

 

Právna forma :     Štátna škola s právnou subjektivitou

 

Forma hospodárenia:   nezisková organizácia

 

Vyučovací jazyk:  Vyučovacím jazykom školy je slovenský jazyk.

 

Školský stupeň vzdelania: Absolvovaním Školského vzdelávacieho programu dosiahne žiak školský stupeň vzdelania -  Prvý stupeň základnej školy – primárne vzdelanie. Dĺžka štúdia – štyri roky. Študijná forma – denná.

 

     Od roku 1995 škola využíva v práci model Integrovaného tematického vyučovania (ďalej ITV) schválený MŠ.

 

1.1 Veľkosť školy

 

Počet tried, žiakov, počet žiakov na učiteľa

 

     Súčasťou školy je aj Školský klub detí, ktorého činnosť je organizovaná na relax, prípravu žiakov na vyučovanie a záujmovú činnosť. Školský klub má dve oddelenia.

 

Údaje o pedagogických zamestnancoch školy, ich kvalifikácii, praxi a 

spôsobilosti

     Všetci pedagogickí pracovníci spĺňajú odborný kvalifikačný predpoklad podľa Vyhlášky 41/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov o odbornej spôsobilosti pedagogických zamestnancov.    

1.2 Vybavenie školy

Údaje o priestorových a materiálno-technických podmienkach školy

 

 

SWOT analýzu sme vypracovali spoločne s pedagógmi školy vyhodnotením analýz STEPE a SW. Pri analýze vonkajšieho prostredia sme vyhodnotili, aké šance má škola v nasledujúcom období a akým možným rizikám bude vystavená. V analýze vnútorného prostredia školy sme zistili, v čom sú silné a slabé stránky našej školy, čo je možné skvalitňovať.

Vonkajšie prostredie školy

Možné šance

• posilnenie kompetencií miestnej samosprávy ako zriaďovateľa školy
• zisk finančných prostriedkov z eurofondov
• vzdelávaním a kontaktom so zahraničím
• zisk nových vedomostí, zručností v práci, získavanie nových informácií a zvyšovanie odbornosti
• záujem rodičov o zapisovanie detí do našej školy
• poloha školy v zdravom prostredí
• získavanie financií zberom triedeného odpadu – posilnenie environmentálnej výchovy

 

Možné riziká

• nepriaznivý demografický vývoj – pokles počtu žiakov
• zákon o financovaní školstva ovplyvní  spájanie tried
• platobná neschopnosť
• konkurencia iných škôl
• zvyšujúce sa náklady súvisiace so štúdiom
• sociálne postavenie rodičov, neschopnosť finančne prispievať na stravu

 

Vnútorné prostredie školy

Silné stránky:

• flexibilita pripravenosť na zmeny
• vzťahy vedenia školy a pedagogických zamestnancov
• ochota k zmenám v škole
• emočná atmosféra v škole – spokojnosť, uznanie
• spôsoby riadenia
• pedagogické ciele školy
• výkony pedagogických zamestnancov

Slabé stránky

• systém ďalšieho vzdelávania
• výkony nepedagogických zamestnancov
• hodnotenie zamestnancov – motivácia
• zastaraná materiálna vybavenosť

 

1.2.1 Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov a učiteľov

 

     Škola garantuje bezpečné a zdraviu vyhovujúce podmienky v priestoroch na vyučovanie. Učitelia dbajú na opakované poučenie žiakov o bezpečnosti a ochrane zdravie pri práci. Škola zabezpečuje pravidelné školenia zamestnancov školy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a protipožiarnej ochrany. Pravidelné kontroly bezpečnosti a ochrany zdravia v zmysle ustanovení platných právnych predpisov. Plnenie niektorých úloh na úseku BOZP zabezpečuje dodávateľsky odborne spôsobilá organizácia.

 

1.3 Všeobecná charakteristika modelu  ITV

 

      ITV je dobre prepracovaný systém, ktorý rešpektuje osobnosť dieťaťa vrátane jeho potrieb, emócií a problémov.  Je to vyučovanie bez vyučovacích predmetov a bez vyučovacích hodín. Filozofiou ITV je celková zmena spôsobu vzdelávania, výchova slobodného a aktívneho človeka, tvorcu demokracie. Vychádza zo života pre život. Podnecuje učiteľa a žiaka k tvorivosti a celoživotnému vzdelávaniu sa.

Model je integrálnym prepojením troch častí :

• Prvou je výskum mozgu a jeho aplikácie na   vyučovanie a učenie v tzv. mozgovokompatibilnom prostredí, ktoré tvorí osem kľúčových zložiek – neprítomnosť ohrozenia, zmysluplný obsah, možnosť výberu, primeraný čas, obohatené prostredie,   spolupráca, okamžitá spätná väzba ,dokonalé zvládnutie.

• Druhou oblasťou sú vyučovacie stratégie, pričom uprednostňované sú spolupracujúce stratégie. V triedach ITV ide o kooperatívne vyučovanie – program, ktorý využíva špeciálny typ tímovej práce a okrem samotného riešenia úloh tímovým spôsobom zahrňuje aj procesy skupinovej dynamiky a získavania sociálnych zručností žiakov.

    V modeli ITV nie je podstatné, aký prístup ku kooperatívnemu učeniu si učiteľ vyberie, pokiaľ dosiahne konečný výsledok - spoločnú produktívnu prácu žiakov podporujúcu proces učenia. Spolupráca alebo skupinová práca vytvára príležitosť účinne pracovať s informáciami, znamená pracovať spolu na dosiahnutí spoločného cieľa, je prostriedkom vedúcim k cieľu.

Stratégiu úspešného vyučovaniatvorí päť hierarchicky usporiadaných krokov:

• priateľské vzťahy- získať si dôveru žiaka a opätovať ju.
• predpoklady učenia- zistiť, aké má žiak vedomosti.
• parametre- stanoviť základné pravidlá a postupy opakujúcich sa činností.
• participácia- prácu zorganizovať tak, aby žiak bol aktívnym, a nie pasívnym účastníkom vyučovania.
• pôsobivosť- zaujať, motivovať žiaka výberom preň užitočného, zmysluplného a veku primeraného učiva.

 

• Tretia oblasť – kurikulárna - je integrácia predmetov –vyučovanie prebieha podľa plánu, ktorý vychádza zo spätosti súvislostí jednotlivých učebných predmetov a vedie k  integrácii obsahu na základe spoločnej myšlienky, témy  okolo kľúčových predmetov. Spoločným integrujúcim prvkom s ostatnými predmetmi  sa stáva najčastejšie vlastiveda alebo prírodoveda. Obsah a jeho kontext sú hnacími silami pre rozvoj schopností a návykov potrebných na to, aby sa žiaci stali aktívnymi na úrovni triedy. Jednotlivé poznatky sa nesprostredkúvajú izolovane, ale učivo sa preberá v súvislostiach, zosúladené do vyučovacích tém. Učiteľ je zodpovedný za takú štruktúru osnov, ktorá zodpovedá jeho poznatkom o práci s daným obsahom, zistenej kognitívnej úrovni jeho žiakov a celkovému prostrediu, v ktorom sa trieda a škola nachádzajú.

 

Celoročná téma vytvára kontext, v rámci ktorého sa používajú, uchovávajú a obnovujú vedomosti. Je otvorenou poznávacou štruktúrou, ktorá uľahčuje rozoznávanie vzorových schém a zisťovanie vzájomných vzťahov medzi myšlienkami, teóriami, udalosťami a predmetmi. Zachováva obsah učiva daný učebnými osnovami, ale umožňuje usporiadať ho v inej štruktúre.

Má niekoľko dôležitých funkcií:

• žiakom slúži ako účinný nástroj, ktorý im pomáha efektívnejšie spracovávať, ukladať a znovu si vybavovať naučené, predvídať, čo bude nasledovať, a zovšeobecňovať učivo na iné situácie;
• učiteľovi slúži ako organizačná schéma pre tvorbu kurikula a zhromažďovanie potrebných materiálov v priebehu roka je niťou spájajúcou jednotlivé mesiace a slúži ako prostriedok prepájajúci pojmy, ktoré v danom roku majú prebrať;
• pre žiakov aj učiteľa je ročným, mesačným, týždenným a denným plánom činnosti.

Celoročná téma sa skladá z troch organizačných štruktúr:

1. téma-  musí obsahovať zjednocujúci pojem  a mať príťažlivý názov, ktorý deti zaujme.

Je to  veľká myšlienka, prostredníctvom ktorej budú deti objavovať okolitý svet a učiť sa ho chápať. Takou môže byť dobro, pravda, spolupatričnosť, spolupráca, spravodlivosť, čas, zmena, odvaha, vývoj, živé a neživé systémy, štruktúry atď.  Opakovane objavuje v celoročnej téme a všetko zjednocuje. Podstata témy musí vychádzať zo skúseností žiakov, musí im byť známa, logicky zdôvodnená – prečo a čo majú z nej pochopiť, aby mohla slúžiť ako poznávacia osnova.

2. podtémy- mesačné, prípadne dvojmesačné komponenty - miesta a rôzne sociálne situácie (udalosti, problémy, spoločenské otázky), ktoré budú môcť žiaci zažiť, prísť s nimi do styku. Názvy podtém  majú vystihovať realitu, tému s podtémami a podtémy navzájom spája do celku organizujúci aspekt  pre zachovanie ich nadväznosti a súdržnosti tak, aby zodpovedal podstate celoročnej témy. Je to uhol pohľadu, z akého naše deti objavujú skutočnosť ako celok- z hľadiska zmeny, odhaľovania tajomstiev a pod. Spôsob usporiadania, ktorý prepája celoročnú tému s mesačnými podtémami a podtémy medzi sebou navzájom, musí byť viditeľný na prvý pohľad.
3. tematické časti– týždenné –sú určité stránky spomínaných miest a situácií, ktoré budú predmetom skúmania a majú schopnosť pozitívne ovplyvniť a rozšíriť žiakom chápanie okolitého sveta. Sú usporiadané takým spôsobom, aby najlepšie prispievali  k  porozumeniu mesačných podtém a umožnili čo najlepšie pôsobiť na žiakov.

Štruktúru teda tvorí :

téma – podtémy – tematické časti, z ktorých sa vyberá a usporadúva kľúčové učivo a podľa kľúčového učiva sa tvoria aplikačné úlohy.

 

Kľúčové učivo

Tvoria ho podstatné pojmy, zručnosti a významné fakty z obsahu učiva, ktoré  majú všetci žiaci do konca školského roka dokonale ovládať. Sú to jasné stručné výroky, ktoré vystihujú obsah učiva. Tieto sa má každý žiak naučiť a byť schopný ich používať.

    Cieľom kľúčového učiva je jasne zamerať pozornosť na to, čo majú učiteľ i žiak robiť. Správne zvolené kľúčové učivo vedie skôr k porozumeniu než k jednoduchému vymenovaniu faktov. Môže byť jednoduché alebo podrobné. Závisí to od témy i žiakov, ale musí byť čo najviac zamerané na pochopenie pojmov.

    Určenie kľúčového učiva je určenie obsahov, ktorých výklad má trvať 11 až 16 minút a dajú sa zvládnuť objavovaciou metódou za jeden vyučovací blok.

    Všetky pojmy, fakty a zručnosti, ktoré budeme učiť, si vypíšeme z učebných osnov. Roztriedime ich podľa toho, s ktorou podtémou či tematickou časťou súvisia, a vypíšeme ich do schémy. Kľúčové učivo posúdime z hľadiska dieťaťa, či je preň zaujímavé, dôležité a veku primerané.

    Pri výbere kľúčového učiva sa zameriavame na hlavne na pojmy, pretože to je pre deti oveľa užitočnejšie ako ich zahŕňať množstvom faktov, ktoré nepodporujú myslenie, ale pamäť.

Fakt   -    overený údaj, ku ktorému už niet čo dodať.

Pojem-    forma myslenia odrážajúca podstatné vlastnosti predmetov, javov  

               objektívnej skutočnosti.

Zručnosť- schopnosť použitia určitej vedomosti v reálnej situácii.

 

Pre našu školu je charakteristické:

 

• vyučovanie v mozgovo kompatibilnom prostredí
• pozitívnu klímu v škole ITV, jasné pravidlá
• zdravé prostredie s čistým ovzduším, prírodný školský areál
• dobré podmienky na prechod detí z MŠ do 1. ročníka
• vyučovanie cudzieho jazyka od 1. ročníka formou krúžku
• výborne vybavenú počítačovú učebňu s internetom
• dve učebne LEGO DACTA
• ŠKD organizovaný ako 3. vyučovací blok
• práca v záujmových útvaroch
• bohatý život v škole

2. Charakteristika Školského vzdelávacieho programu

2.1 Pedagogický princíp školy

Z celkového dobrého hodnotenia školy, z výsledkov jej doterajšej práce školy, z predstáv pedagogického kolektívu o smerovaní školy vyplýva cesta skvalitňovania edukácie v praxi. Dôslednejšie uplatňovať princípy a zásady modelu ITV. Znižovanie úlohy vyučovania a zvyšovanie funkcie učenia sa. Ak vychádzame z pôvodnej myšlienky realizácie modelu ITV na našej škole, po rokoch praxe stále hľadáme odpoveď na otázku: – Ako a prečo sa tratí veľká chuť dieťaťa učiť sa a poznávať po vstupe do školy?

         Kladný vzťah k učeniu možno okrem iného posilňovať zmysluplnosťou učenia a jeho obsahu.     

         Obsahom vyučovania v ITV je zmysluplné kurikulum podporujúce aktivitu, samostatnosť, tvorivosť, komplexnosť, prepojenie kognitívnych aj nekognitívnych oblastí osobnosti v pozitívnej a pokojnej radostnej atmosfére na vyučovaní.

 

Všeobecné ciele našej školy:Vybaviť našich žiakov základnými vedomosťami, využiteľnými kompetenciami a celospoločenskými mravnými hodnotami.

 

1. Vytvoriť komunitu učiacich sa žiakov so svojimi pravidlami, zvyklosťami a danosťami, v ktorej má každé dieťa priestor, kdenikto nie je anonymný, v ktorej chceme v každom našom žiakovi rozvíjať jeho silné stránky, aby zažíval úspech a spokojnosť pri vlastnom vzdelávaní. Rozvíjať a posilňovať ľudské hodnoty, kultúrnosť a morálku.
2. Dať žiakom možnosť získať základné vedomosti, zručnosti a postoje, ktoré sa stanú ich základňou pre budúce vzdelávanie.
3. Rozvinúť v žiakoch kompetencie a schopnosti úspešne sa zaradiť do života a dokázať riešiť životné situácie a problémy, schopnosť tvorivého myslenia, logického uvažovania, rozvíjať zodpovednosť, vôľové vlastnosti, schopnosť spolupracovať, komunikovať, argumentovať a príjmať názory iných.

 

Náš žiak má:

1. Získať – základy matematickej, prírodovednej, spoločenskovednej, kultúrnej gramotnosti
2. Vedieť – komunikovať, argumentovať, príjmať argumenty iných, tvorivo riešiť problémy, učiť sa učiť, spoznať a rozvíjať svoje kvality.
3. Byť – vzdelaný, kultúrny a dobrý človek.
4.  

         Projekt ITV sa na našej škole uplatňuje približne pätnásť rokov a doteraz sme sa stretli len s pozitívnymi ohlasmi aj čo sa týka prechodu detí na vyšší stupeň základnej školy. Žiaci nemajú problém prispôsobiť sa podmienkam bežného vyučovania na II. stupni základnej školy, prípadne prechod na osemročné gymnázium, o čom svedčia aj ich výsledky v edukačnej činnosti.

 

2.2 Zameranie školy

          Hlavným cieľom školy je učiť žiakov pre život, lebo škola musí byť súčasťou života a život súčasťou školy v prostredí vzájomnej úcty, tolerancie a lásky. V súvislosti s inovačným programom sa škola zameriava na zážitkové učenie, aktivitu a slobodu osobnosti žiaka. 

          Rozvíjanie kľúčových kompetencií patrí medzi hlavné ciele výchovy a vzdelávania. Kompetencie sa vymedzujú ako spôsobilosť človeka preukázať vedomosti, zručnosti, schopnosti v praktickej činnosti. Majú nadpredmetový charakter a ich realizácia je viazaná skôr na metódy vyučovania ako obsah učiva. Za kľúčové kompetencie sa  považujú:

• komunikačné schopnosti a spôsobilosti, to znamená ústne a písomne vyjadrovať, vysvetľovať, čítať s porozumením, vyhľadávať, uchovávať, používať informácie, tvoriť informácie a to aj v cudzích jazykoch,
• personálne a interpersonálne schopnosti obsahujú spôsobilosti sebazdokonaľovania a výkonnosti, schopnosti racionálne a samostatne sa celý život vzdelávať, kontrolovať sa, regulovať svoje správanie. Patrí sem aj sebatvorba, tvorba progresívnych medziľudských vzťahov, schopnosť pracovať v tíme, preberanie zodpovednosti, starať sa o svoje zdravie a životné prostredie, byť tolerantným, rešpektovať všeľudské etické hodnoty, uznávanie ľudských práv a slobôd a iné,
• schopnosti tvorivo a kriticky riešiť problémy, identifikovať ich, analyzovať, navrhovať riešenia, na základe spätnej väzby ich zhodnocovať a učiť sa z nich, vedieť pracovať aj v náročných, záťažových podmienkach,
• pracovať s modernými informačnými technológiami, zručnosti pracovať s osobným počítačom, internetom, využívať rozličné informačné zdroje a informácie v pracovnom aj mimopracovnom čase,
• formovať občiansku spoločnosť, ide o schopnosť občanov prispievať na miestnej, štátnej, európskej i globálnej úrovni k rozvíjaniu demokratického systému spoločnosti, k trvalo udržateľnému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju štátu so zodpovednosťou voči životnému prostrediu a zachovaniu života na zemi.

 

Pri vymedzovaní kľúčových kompetencií žiaka sa škola opiera o projekt  ITV, ktorého hlavným východiskom je orientácia na zlepšenie kvality výchovno-vyučovacieho procesu s dôrazom na rozvoj sociálnych zručností. Žiak by mal preukázať nasledovné dobré zručnosti:

• uznať iných a vedieť spolupracovať
• aktívne počúvať
• sebadôvery a sebaúcty a úcty k iným
• posúdiť najlepší osobný výkon
• sebahodnotenia
• vedieť sa dohodnúť a dodržiavať dohodnuté pravidlá
• primerane prezentovať svoj názor
• rešpektovať a tolerovať odlišnosti iných ľudí
• mať rozvinuté všetky poznávacie funkcie

          -    vedieť sa učiť

2.3 Profil absolventa

     Absolvent prvého stupňa našej školy má pozitívny vzťah k sebe, k svojej práci, k svetu. Súčasťou jeho prejavu je prosociálne správanie, má zručnosti efektívne komunikovať, spolupracovať, tvorivo riešiť problémy. Je schopný prevziať zodpovednosť za seba, starať sa o svoje fyzické aj psychické zdravie. Dokáže sa prispôsobovať rýchle meniacim sa podmienkam života.

     Žiak našej školy získa kompetencie  v  kognitívnej, sociálnej aj  personálnej  oblasti. Absolvent prvého stupňa Školy ITV v Diviakoch vie:

• pracovať samostatne podľa písomných inštrukcií
• získavať informácie z rôznych zdrojov
• tvoriť písomné materiály
• nájsť problém a navrhnúť spôsob riešenia
• využívať IKT ako zdroj informácíí a komunikačný kanál
• pomenovať a hodnotiť o svoje  pocity – pozitívne aj negatívne
• vyjadriť svoj názor, zdôvodniť ho
• rešpektovať názor iných
• nájsť svoj spôsob učenia sa
• učiť sa s inými aj od iných
• prijať spoluzodpovednosť
• oceniť svoju prácu aj prácu iných
• nadviazať priateľské vzťahy a vedome ich rozvíjať

 

2.4  Výchovné a vzdelávacie stratégie

     Metodika vyučovania v integrovanom tematickom  vyučovaní sa opiera o:

• vytvorenie mozgovosúhlasného prostredia
• používanie stratégií vyučovania v procese objavovania
• tvorbu celoročnej témy

Umožňuje tvorbu a spracovanie  úloh tak, aby podporovali všetkých sedem typov inteligencie a využívali Bloomovu taxonómiu kognitívnych cieľov.

     Sú tri prirodzené princípy zapamätávania: vnem, opakovanie a asociácia. Zapamätávanie je veľmi dôležitý proces pamäti, vplyvom ktorého prebieha upevňovanie naučeného.

    Prvou podmienkou úspešného zapamätania je však porozumenie, aby sa spájalo s realizovaním takej činnosti, ktorá si vyžaduje rozumovú aktivitu, aby sa spájalo s motívmi, cieľmi a spôsobmi činností detí. Prelínanie mechanického a slovno-logického zapamätania môže byť efektívne, keď je látka pochopená a žiak si svojou činnosťou vyvodí poučku.

    Dôležitou zásadou ITV je skúmanie skutočnosti priamo cez praktické činnosti a v prostredí, v ktorom sa bežne vyskytujú. Učivo nie je vytrhnuté z reality, je rešpektovaná predmetová integrácia. K tomuto cieľu sú prispôsobené aj metódy:

• problémové metódy
• projektové metódy
• demonštračné metódy
• metódy samostatnej a skupinovej práce
• metódy autentického učenia

• metódy tvorivej dramatiky.

Používanie stratégií vyučovania  v ITV, založené na princípe objavovania  je riadené siedmimi pravidlami:

• určenie pravidiel a zásad riadenia triedy
• efektívny priamy výklad učiteľa
• zahrievací čas
• kooperatívne učenie
• aktívne učenie
• faktické a emocionálne hodnotenie
• praktické využitie.

    Organizačným rámcom celého vyučovania je vyučovací blok chápaný ako proces objavovania. Bloky sa vytvárajú z vyučovacích dvojhodinoviek. Nie všetky  vyššie uvedené kroky musia byť zahrnuté do vyučovacieho bloku – len učiteľ môže rozhodnúť, ktoré z nich sú kľúčové a zásadné pre danú hodinu.

2.4.1  Organizácia  vyučovania

     Základná škola má 4 triedy a 2 oddelenia školského klubu detí. Zaradením ITV škola zaznamenáva posun v klasickom vzdelávaní od direktívneho spôsobu vyučovania k vyučovaniu komunikatívnemu s dôrazom na sociálne zručnosti žiakov. Škola dosahuje veľmi  dobré výsledky aj vo výchove mimo vyučovania, kde školský klub detí uskutočňuje akcie rôzneho druhu, ktoré majú pozitívny účinok na fyzický i duševný vývin dieťaťa. Rôznorodou činnosťou tak odbúravajú stres, stereotyp a ohrozenosť prostredia. Na škole môžu žiaci pracovať v nasledovných krúžkoch:

5. krúžok anglického jazyka pre začiatočnímov aj pokročilých
5. výuka a práca s počítačom od 1. ročníka
5. Šikovníček (krúžok ručných prác, zberateľské činnosti, športové činnosti, atď.).

 

     Edukačný model využívajú pedagógovia na vytváranie prostredia pre efektívne učenie v triedach, žiaci získavajú nové vedomosti v súlade s rozvojom ich osobnosti. Rešpektujú skutočnosť, že každé dieťa má svoj spôsob učenia sa. V procese učenia sú zvýraznené sociálne, demokratické a všeľudské hodnoty. Dôraz sa kladie na vytvorenie priateľskej atmosféry, dôvery a úcty. Vyučuje sa podľa celoročných tém integrujúcich viacero vyučovacích predmetov. Základnou stratégiou používanou vo vyučovaní je spolupráca. Tomuto modelu sú prispôsobené aj úlohy v školskom poriadku. Všetky úlohy sú aplikované na podmienky práce v ITV. V Základnej škole v Diviakoch znie nasledovne:

Škola je Tvojím druhým domovom, preto je potrebné, aby sme si stanovili pravidlá, podľa ktorých sa budeme všetci správať.

5. Po príchode do školy sa v tichosti prezleč, preobuj a príď  do triedy, kde použiješ len krátky hlas
5. Počas vyučovacích blokov sa riaď zásadami aktívneho počúvania
5. Vo všetkých situáciách maj na pamäti zásadu – pravdivosť
5. Snaž sa vo svojej dennej práci v škole podať svoj najlepší osobný výkon
6. Ak sa niekomu nepodarí urobiť niečo dobre, nikdy sa mu nevysmievaj

 

     Vyučovanie sa realizuje prostredníctvom troch vyučovacích blokov, kde každý trvá 90 minút. Počas blokov pracujú žiaci v kmeňoch prostredníctvom ktorých sa realizuje metóda skupinovej práce. V práci žiakov v kmeňoch podporujú pedagógovia spoluprácu detí a zdôrazňujú v nich sociálne aspekty. V popredí sú komunikačné spôsobilosti, kooperativita, vzájomné počúvanie, dôvera a úcta. Používanie participatívnych metód (dialóg a diskusia, inscenačné metódy, brainsormingové metódy) pri komunikácii prispieva k vytváraniu priateľskej atmosféry v triede založenej na vzájomnej úcte, rešpektovaní, počúvaní jeden druhého a taktiež systematické rozvíjanie tvorivosti a kritického myslenia. Niektoré, predovšetkým čiastkové problémy si môže skupina vyriešiť aj bez pedagóga. Pedagóg je v roli facilitátora, pozoruje ich prácu, pomáha im. Diskusie vedú k zvýšeniu individuálneho porozumenia, prípadne k dosiahnutiu skupinovej dohody, k riešeniu konkrétnych problémov. Uplatňujú sa tu úspešne aj inscenačné metódy (metódy hrania rolí). Spočívajú v simulácii stanovených situácií, kde sa realizujú prostredníctvom hrania rolí. Hranie rolí pomáha žiakom vyjadriť vlastné pocity, musia pochopiť charakter jednotlivých postáv, identifikovať sa s danou rolou.

Hoci nie sú výchovné ciele v koncepcii ITV formulované explicitne a celé pedagogické úsilie  akoby sa orientovalo výlučne na zabezpečenie optimálnych podmienok učenia, výchovné pôsobenie je tu obsiahnuté v takej miere a kvalite, že znesie porovnanie i s dobre fungujúcou výchovou v rodinného prostredia. Ukázali nám to výsledky sociálneho prieskumu zameraného na vplyv úplnej a neúplnej rodiny na  prospech a správanie sa žiaka ZŠ, v ktorom výsledky našich žiakov nevykazovali rozdiely. Žiaci už od prvého ročníka nadobúdajú sociálne zručnosti, ktoré deti na iných školách získavajú oveľa neskôr. Pozitívnym posilňovaním sa zameriavame na žiadúci typ správania sa a ten vyzdvihujeme.

     Dôležitou oblasťou, na rozvoj ktorej sa zameriava projekt ITV, je oblasť tvorivosti. Už po prvom roku overovania bol oceňovaný význam ITV najmä z hľadiska tvorivosti. Najvýraznejší rozvoj všetkých meraných ukazovateľov tvorivosti je u žiakov ITV na I. stupni, kde sa dosiahli výsledky významne lepšie ako kontrolný súbor a tieto výkony sú už na úrovni II. stupňa, kde si tak zachovávajú túto dobrú úroveň. Výkony žiakov kontrolného súboru narastajú (najmä v originalite) postupne a až v 8. ročníku sa dostávajú na úroveň žiakov ITV.

Zmena vzťahov, uplatňovanie pravidiel a sociálnych zručností v škole neostáva len za dverami tried. Spolupráca, ku ktorej žiakov vedieme, je spojivom i v učiteľskom kolektíve a je nezastupiteľná vo vzťahu s rodičmi. Spoluprácou s rodičmi získavame cennú podporu pre výchovno – vyučovací program. Pozývame ich ako odborníkov  na určitú problematiku do našich tried pri preberaní učiva, na netradičné stretnutia a slávnosti učenia. Rodičia tak majú možnosť pozorovať aj zažiť kooperatívne vyučovanie so svojím dieťaťom. Pre deti je to príležitosť ukázať, ako si osvojili kľúčové učivo a ako ho dokážu použiť. Záujem rodičov je o vedomosti a zručnosti svojich detí a nie o známky, motivuje žiakov k najlepším osobným výkonom od prvého ročníka ZŠ.

Škola má vlastné logo, svoju hymnu, školský časopis.

Vyučovanie a učenie, založené na schopnostiach dieťaťa a nie na jeho nedostatkoch,  priaznivá klíma školy dáva rovnaké možnosti zažiť radosť z učenia nadanému žiakovi rovnako ako menej úspešnému, prípadne hendikepovanému telesne či mentálne.

Učebný plán pre jednotlivé ročníky ZŠ sa dodržiava v rozsahu uvedenom v Súbore učebných plánov pre ZŠ. Realizácia ITV sa nedotýka obsahovej stránky učebných predmetov. Dochádza k zmenám poradia tematických celkov alebo ich častí pri rešpektovaní logiky osvojovania učebného obsahu žiakmi.

Spojením MŠ a ZŠ sme vytvorili podmienky na odbúravanie problémov adaptácie detí na školské prostredie. MŠ uplatňuje koncepciu Krok za krokom a prvky ITV.

Podľa zásad modelu ITV organizujeme v čo najväčšej miere zážitkové učenie „tu a teraz“ podľa daných tém. Formou exkurzií (knižnica, úrad, hvezdáreň, kúpele, kaštieľ, železničná stanica, dielňa...), ktorá sa organizuje tak, aby každá skupina žiakov mala svoju úlohu z rôznych oblastí témy. Túto musí splniť a prezentovať pre ostatných. Tým sa dosiahne dokonalé spracovanie danej témy a jej zopakovanie. K zážitkovému učeniu patrí aj varenie a pečenie, kde žiaci získavajú vedomosti a zručnosti pri odhadovaní a zisťovaní ceny, hmotnosti surovín, času prípravy a podmienok tepelného spracovania.    

Pravidelne počas roka organizujeme vyučovanie v lese, na lúke, pri vode. Okrem pozorovania, ktoré potom v škole sumarizujeme, využívame túto tému aj na „zažitie“ matematického učiva. Žiaci odhadujú, merajú a „zažijú“ danú vzdialenosť rôznymi svetovými stranami, v skupinách vykolíkujú štvorec- (obdĺžnik) so stranami...s obsahom... a v ňom pozorujú rastliny, hmyz, pôdu, atď. Výsledky pozorovania ďalej spracovávajú rôznymi spôsobmi a prezentujú ich.

Sú to rôzne dramatické cvičenia, ktoré môžu byť zamerané na uvoľnenie, sústredenie, rozvoj slovnej zásoby. Pri realizácii tejto metódy musí učiteľ pristupovať tvorivo a mať premyslené formy realizácie.

 

2.4.2 Organizácia vyučovacieho dňa 

Žiaci sa ráno schádzajú v rannom školskom klube, kde majú k dispozícii rôzne didaktické a spoločenské hry.

Prvý vyučovací blok sa začína rannou komunitou, ktorej úlohou je preladenie sa žiakov na učenie. Denný program je vyznačený mapou mysle, ktorou je žiak oboznámený s celodennou prácou. V prvom ročníku je mapa mysle vyjadrená graficky do prvého polroku, neskôr písomne. Tento blok je spravidla zameraný na  hlavné predmety a nazývame ho  Rozumník.

Druhý vyučovací blok je  zameraný  na praktické činnosti , na overovanie získaných vedomostí z prvého vyučovacieho bloku v praktických činnostiach. Nazýva sa Výskumník.

Tretí vyučovací blok je organizovaný ako činnosť ŠKD, ktorý nadväzuje na vyučovacie bloky s rovnakou dennou témou. V spontánnej činnosti sa žiaci relaxujú podľa vlastného výberu ( hudobná, športová, dramatická, krúžková, turistická) a pripravujú sa na vyučovanie.

 

2.5  Zabezpečenie výučby pre žiakov so špeciálnymi potrebami

     Žiaci so špeciálnymi potrebami začlenení v bežných  triedach majú vypracované individuálne plány. Vyučujúci spolupracuje so špeciálnym pedagógom a psychológom.

     V škole sú začlenení žiaci s telesným postihom a s poruchou správania na základe dohody rodičov s vedením školy. Pri hodnotení týchto žiakov vychádzame z doporučení centra špeciálno-pedagogického poradenstva a centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Hodnotenie je vždy celkom individuálne. Žiak je  hodnotený s ohľadom na  svoje schopnosti a možnosti, je posudzovaná jeho snaha a pokrok.

 

2.6  Zabezpečenie výučby žiakov mimoriadne nadaných

• Vzdelávací program ITV dáva priestor pre sebarealizáciu mimoriadne nadaných žiakov využitím taxonómie Blooma a Gardnerovej teórie siedmich inteligencií.

2.7  Začlenenie prierezových tém

     Zmyslom a poslaním prierezových tém je zoznámiť žiakov s konkrétnymi problémami súčasného sveta a vybaviť ich  zručnosťami na ich riešenie. Prierezové témy umožňujú spojiť to, čo žiak získal v rôznych predmetoch, do zručností a schopností.

     Prierezové témy prvého ročníka sú začlenené v časovotematických plánoch prvého ročníka.

 

 

3. Pravidlá hodnotenia

     Vnútorný systém hodnotenia kvality je zameraný na tri oblasti: Hodnotenie žiakov

                                                                                                           Hodnotenie pedagógov

                                                                                                           Hodnotenie školy

3.1 Pravidlá hodnotenia žiakov

     V modeli ITV, ktorý je zameraný na zvládnutie a osvojenie si poznatkov, používame metódy atechniky pri hodnotení, ktoré pozitívne zasahujú sféru žiakovho sebavedomia:

• Vytvárať príležitosť, aby mohlo byť každé dieťa pochválené, ocenené.
• Hodnotiť najmä významné veci – deti sa naučia produkovať to, čo je hodnotené ( proces, postup, samostatnosť, tvorivosť, usilovnosť, komunikáciu, spoluprácu, schopnosť prezentácie,...
• Viac odmeňovať ako kritizovať – používať pozitívne hodnotenie.
• Orientácia na pozitívnu podporu rozvoja žiaka namiesto tlaku na výkon.

 V I. ročníku využívame verbálne hodnotenie práce žiakov s využitím existujúcich  metodík klasifikácie a hodnotenia žiakov. Toto hodnotenie  odráža aj úroveň štandardných vedomostí, a teda zaručuje úspešnosť žiaka pri prechode na inú školu.V druhom až štvrtom ročníku je hodnotenie kombinované, t.j. hlavné predmety sú hodnotené známkou, výchovné predmety sú hodnotené slovne. Či bude žiak v 2. Až 4. Ročníku hodnotený slovne, známkou alebo kombinovane, rozhoduje učiteľ v danom ročníku a pedagogická rada školy. Od druhého ročníka sa do popredia

 

Zásady hodnotenia:

• Hodnotenie žiakov prebieha v súlade s Metodickými pokynmi na hodnotenie a klasifikáciu žiakov ZŠ vydanými Ministerstvom školstva
• Hodnotením poskytnúť žiakovi spätnú väzbu čo sa naučil, čo zvládol
• Hodnotenie je pozitívnym vyjadrením čo žiak vie
• Hodnotíme individuálny pokrok, oceňujeme snahu
• Zohľadňujeme objektívne špecifiká pri učení

 

Kritériá na hodnotenie:

• Zvládnutie výstupov jednotlivých vyučovacích predmetov v rámci individuálnych možností žiaka
• Úroveň zvládnutia pravidiel a zručností života
• Úroveň komunikačných zručností
• Schopnosť tvorivého prístupu k riešeniu problémov

 

Formy overovania vedomostí a zručností:

• Písomné práce, slohové práce, testy, previerky, samostatné práce, diktáty, cvičenia...
• Ústny prejav, prezentácia práce
• Skupinové práce, práca v kmeňoch
• Modelové a problémové úlohy
• Vedomostné testy, súťaže

 

     Ako podklad pre polročné, či koncoročné vysvedčenie slúži priebežné hodnotenie – samostatné práce, diktáty, písomné práce, ktoré sú hodnotené percentami a známkou.

 

Pre účely hodnotenia sa využívajú:

• Metódy systematického pozorovania –analýza slovného prejavu, sledovania zmien, rozpoznávanie individuálnzch zvláštností jednotlivých žiakov, charakter sociálnych vzťahov v triede, analýza výsledkov činností žiaka – výrobky, kresby, písomné práce,...
• Metódy autentického hodnotenia – pozornosť sa sústreďuje na úlohy dôležité pre praktický život – schopnosť niečo vyrobiť, vykonať.
• Ústne skúšky – odpovede – zisťujú a poskytujú informácie o osvojení si faktov, schopnosti vytváraní súvislostí, porovnávania javov, informujú o presnosti a správnosti vyjadrovania, formulovaní myšlienok, schopnosti verejne vystupovať.
• Písomné skúšky ( testy, kvízy, slohové práce, písomné práce, ...) – zisťujú a poskytujú informácie o kvalite vedomostí a zručností, o úrovni pochopenia učiva, miere samostatného myslenia žiaka, jeho zručnosti organizovať svoju myšlienkovú činnosť. Hodnotenie je väčšinou v percentách.
• Portfóliá – súbor rôznych produktov
• Žiacke knižky
• Priebežné hodnotenie – plnenie čiastkových úloh. Do priebežného hodnotenia zaraďujeme pravidelné štvrťročné Oslavy učenia – otvorená hodina pre rodičov s deťmi.
• Záverečné hodnotenie – vo forme vysvedčenia.

 

Sebahodnoteniu sa žiaci učia už od prvého ročníka. Prebieha počas vyučovania – ranné komunity, záver bloku, záver tematického celku, týždennej témy, ako ústne zhrnutie , čo žiak získal, ako sa mu darilo...

 

Hodnotenie faktické a emocionálne

    Faktické hodnotenie  robíme rozličným spôsobom (príprava máp mysle, odpovede na otázky, kvízy, rozličné náčrty, grafy, prehľady).

    Emocionálne hodnotenie je dôležité, pretože odhaľuje postoje žiakov k prebranému učivu, ich snahu vyskúšať si naučené, ale aj ich emocionálne zapojenie počas vyučovania, ktoré vo veľkej miere ovplyvňuje učenie a pamäť.

    Veľmi dobrou pomôckou, ktorá uľahčuje toto emocionálne hodnotenie, sú denníky, záznamy žiakov, ako reagovali v triede, na učiteľa, spolužiakov, na daný obsah a pod. Žiaci musia vedieť, že majú právo a zodpovednosť byť zapojení do rozhodovania, že ich názory a záujmy musia byť vypočuté.

 

3.2Hodnotenie pedagogických zamestnancov

 

Kľúčové kompetencie učiteľa sa orientujú  :

• Na žiaka
• Na edukačný proces
• Profesijný rozvoj

 

    Hodnotenie pedagogických zamestnancov je zamerané na hodnotenie všetkých oblastí profilu pedagóga. Je zabezpečené spoločnými hodnotiacimi rozhovormi v rámci MZ. Cieľom týchto rozhovorov  je zhodnotiť prácu a úsilie pedagóga počas uplynulého obdobia a pripraviť rozvojovú stratégiu pre nasledujúce obdobie.

    Okrem hodnotenia pedagogických zamestnancov je na škole vykonávaná vedením školy pravidelná kontrola kvality vyučovacieho procesu a vedenia pedagogickej dokumentácie s následným rozborom.

 

Plán hospitácií:

 

3.3 Hodnotenie školy

     Cieľom hodnotenia školy je analýza slabých a silných stránok školy, návrhy a riešenia prípadných nedostatkov. Výsledkom je správa, ktorá obsahuje hodnotenie poslania a cieľov školy, podmienok školy, organizácie štúdia, analýzy výsledkov žiakov, materiálne zabezpečenie výuky, riadenia školy a jej stratégie. Hodnotí sa :

• Umiestnenie žiakov v okresných súťažiach (aj vyšších)
• Prezentácia školy v rámci obce – kultúrne vystúpenia, spolupráca so spoločenskými  organizáciami v meste
• Spolupráca s rodičmi – Slávnosti učenia s možnosťou účasti rodičov na vyučovacích blokoch
• Realizácia projektov – krátkodobých a dlhodobých projektov
• Úspešnosť v okresných výstupných a vstupných previerkach v jednotlivých ročníkoch
• Uplatnenie sa žiakov v ďalších stupňoch vzdelávania( spätná väzba z jednotlivých škôl)

 

3.3.1 Autoevalvácia školy

     Autoevalváciu školy realizujeme formou priebežných rozhovorov s rodičmi, cielených rozhovorov na triednych schôdzkach, formou dotazníka. Cieľom je zistiť spokojnosť zákazníkov s tým čo škola ponúka, odstránenie nedostatkov, riešenie problémov, ktorých závažnosť je z pohľadu rodičov iná ako z pohľadu učiteľov, zistenie aktuálneho stavu školy z hľadiska poslania a cieľov školy, návrh opatrení pri napĺňaní cieľov školy.

     Komplexné hodnotenie školy od priebehu a výsledkov výchovy a vzdelávania, cez podmienky výchovy a vzdelávania až po riadenie realizuje Štátna školská inšpekcia raz za päť rokov.

     Autoevalvácia školy a procesov v nej prebiehajúcich je založená na dlhodobom pozorovaní, analýze a vyhodnocovaní zisteného.

 

 

 

4. Učebný plán  a  učebné osnovy

      Učebný plán je prílohou. Je vypracovaný podľa zásad modelu ITV.

      Učebné osnovy tvoria vlastný didaktický program vzdelávania pre každý predmet. Vychádzajú zo Štátneho vzdelávacieho programu a reflektujú profil absolventa a zameranie školy. Učebné osnovy tvoria samostatnú, neoddeliteľnú prílohu školského vzdelávacieho programu.

 

5.  Voliteľné predmety

Na škole sa podľa záujmu rodičov vyučuje náboženská a etická výchova  v rozsahu jednej vyučovacej hodiny týždenne.