Dňa 25.októbra 2016 sa na našej škole uskutočnila Oslava učenia so starými rodičmi. Do Galérie boli pridané fotografie.
Zo svojich dojmov sa nám takto vyznala pani Mgr. Petra Chmelová, matka žiaka prvého ročníka ZŠ Diviaky:
Kde bolo, tam bolo, za krásnymi vysokými horami a nádhernými dolinami v malebnom Hornoturčianskom kráľovstve bola raz jedna čarovná škola. V nej učil deti čítať a písať jeden rozprávkový škriatok. Jedného dňa sa spolu s deťmi rozhodli, že nastal čas, aby zavolali do školy aj starých rodičov, aby im spolu so škriatkom ukázali, čo všetko sa už stihli za taký krátky čas hrou a prácou so zmyslami naučiť (a popritom ich aj tajne preskúšať, či si čosi pamätajú, čo sa kedysi dávno učili oni a či sa náhodou niečo z toho nezmenilo 
).
Starí rodičia natešene pritakali, vzali do rúk (už nie školské) tašky a utekali do školy, akoby tam mali vkročiť opäť zvedavo po prvýkrát. Tam ich už čakali rozžiarené očká ich vnúčeniec a pani riaditeľka s úsmevom na perách (škriatok to všetko sledoval tajne, lebo starí rodičia už trochu vyrástli z rozprávok a stretnúť sa s ním zoči-voči by ich možno šokovalo). No aby to nebolo o hlade ako vo väčšine rozprávok, na takú slávnosť sa patrilo vystrojiť aj poriadnu hostinu. Tú vyčarovali ruky starých mám, ktorých koláče od výmyslu sveta by veru pokorili aj cukrárne široko ďaleko. Zvyšok hostiny obstaralo združenie rodičov, ktorí dbali na to, aby ich malí hladoši s ich starými rodičmi a pani riaditeľkou mohli nielen tvoriť, ale aj troviť
. Takto posilnení mali energie až do neskorého večera, lebo aktivít, ktoré pripravila ich triedna pani učiteľka (a zároveň pani riaditeľka v jednej osobe), mali veru viac než dosť. Počas toho, ako sa ich postupne podujali vykonávať, sa do tvorivého procesu zapájali aj starí rodičia, pričom vznikali krásne momenty, kde sa všetci vzájomne dopĺňali a spolupracovali takmer jednomyseľne. Starí rodičia tak ukázali, ako dobre si poznajú svoje vnúčatá a ich vnúčatá ich za to obdarili láskyplnými pohľadmi i gestami, ktoré nebolo treba prifarbovať básničkami ani pesničkami. V zmysle hesla „boli spolu a bolo im spolu dobre“ v ten moment nepotrebovali nič viac, len prítomnosť druhého a vnímať sa takí, akí boli. Tak, ako sa na dobrú rozprávku patrí, zvládli naši hrdinovia všetky úlohy, za pomoc svojich radcov – starých rodičov i triednej pani učiteľky a v to čarovné popoludnie im cestu nekrížili ani žiadne rozprávkové potvory. Svojou šikovnosťou a bystrým umom dokázali bez zaváhania prejsť takými podmienkami v plnom nasadení s úžasným elánom až tak, že by sa nemuseli hanbiť ani pred top manažérmi veľkých spoločností .
Zároveň sme mohli sledovať aj jemne vznikajúce puto medzi spolužiakmi navzájom a „ich“ pani učiteľkou, ktorá si za krátky čas, u nich vydobyla miesto takmer na piedestále, ako správna rozprávková pani učiteľka.
Deti si obhájili v spravodlivom boji svoje nové postavenie prváčikov a starí rodičia mohli byť na nich právom hrdí, pričom odchádzali domov s pocitom, že ich vnúčatá sú v dobrých rukách.
Podvečerné podujatie pri príležitosti vzdania úcty starým rodičom prebehlo nanajvýš úspešne a všetci zúčastnení z turčianskeho kráľovstva sa mohli spokojne vrátiť do svojich domov a tešiť sa z krásne stráveného dňa v škole spolu so svojimi blízkymi. Škriatok si len veselo pospevoval: koniec dobrý, všetko dobré a môžeme veselo v učení pokračovať ďalej.
PS: Vďaka patrí nielen pani riaditeľke, ale aj celej škole, pretože aj keď je niekedy cesta nevydláždená niekým, čo by šiel pred nami, ešte neznamená, že je predurčená na neúspech.
Svojim láskavým prístupom, rešpektom, úprimnosťou a nadšením si dokázali získať srdcia nás aj našich detí.
Veď v medziľudských vzťahoch sme si všetci rovní, či sme deti, rodičia, starí rodičia alebo učitelia.
Pri príležitosti Medzinár. dňa knihy, čítania a knižníc, ktorý tento rok vyšiel na pondelok 24.10. 2016 sme my pedagógovia a všetci žiaci našej školy navštívili Mestskú knižnicu v Turč.Tepliciach.P. Feriančíková nám pútavo porozprávala o fungovaní knižnice , o jednotlivých oddeleniach, kde aké knihy môžu nájsť a požičať si. Samozrejme , že sa najviac venovala oddeleniu detskej literatúry, kde pútavým spôsobom priblížila tvorbu P. Dobšinského. Prečítala nám 1 rozprávku, o ktorej sa s deťmi aj porozprávala. Nasledovala aj ukážka z filmovanej rozprávky o siedmich zhavranelých bratoch. Na záver jej žiaci porozprávali ako by sa podľa ich predstáv táto rozprávka mohla skončiť. Deťom sa vôbec nechcelo ísť naspäť do školy a už sa tešia na najbližšie dopoludnia v našej mestskej knižnici.
Srdečne Vás pozývame na zápis do 1.ročníka, ktorý bude dňa 7.4.2017 o 15:30 h v budove našej školy. Na zápis je potrebné priviesť dieťa, doniesť kópiu rodného listu dieťaťa a občiansky preukaz zákonného zástupcu.